6.2.2011, nedeľa, deň ako každý iný... len pre nás 12, vlastne 14 „statočných“ nie. My sa už nevieme dočkať, kedy bude 11:30 hod. Prečo???
Čaká nás 5 dní radostí, ale aj starostí... lyžiarsky kurz. Už pár dní, možno aj týždňov, sa intenzívne pripravujeme, balíme, chystáme veci, zháňame lyže. Všetko je pripravené, posledné dolaďovanie máme za sebou, už len vyraziť.
1. deň:Počasie je ideálne, slniečko svieti, voda nás neláka, ale možno že si postavíme snehuliaka. Cesta ubiehala rýchlo a my sme len odpočítavali posledné km do cieľa našej cesty. Obed, ubytovanie, vybaľovanie oboznámenie sa s plánom. 15:30 sa odchádzame zoznámiť s „kamarátmi“. Jeden sa volá „kopec kopcovitý šikmo šikmý“ a druhý kamoš je „vlek ťahací medzi nohy zasúvací“ J. Aj toto sme zvládli na výbornú...no a už sa objavujú prvé reči, že to vlastne nič nie je, že to musí byť ľahké a pod...za žiadnu cenu nepripúšťame problémy, ktoré nás čakajú...Reči našich inštruktorov neberieme vážne...a oni sa len pousmejú.
2. deň:Budíček, raňajky, obliekanie a ideme na to. Ako rozcvička nám slúži 1500 m presun k lyžiarskemu vleku. Lyžiarky na nohách, palice do ľavej ruky, lyže do pravej. Nosenie lyží, pripínanie, chôdza. Prvé šliapanie, obraty, padanie, vstávanie, výstupy bokom, zjazd v pluhu, tak toto všetko sme absolvovali...
3. deň:Vstávanie plné očakávania, či to, čo sme sa včera naučili, sme nezabudli. Už to bolo oveľa ľahšie ako včera, no boli aj takí, ktorí mysleli na návrat domov. Nemali chuť a ani náladu trápiť svoje telo, vynaliezavo sa „zašili“ niekam pod kopec, vyčkávali a už sa nevedeli dočkať konca...
4. deň:Tí, ktorí poctivo počúvali, dreli, mali trpezlivosť, výdrž a hlavne chuť sa niečomu naučiť, sa dočkali malej odmeny v podobe vyskúšať si to aj (ako jedna baba povedala) na veľkom a hlavne naklonenom kopci. Prvýkrát to bol zážitok na celý život, druhý, tretí a ďalšíkrát už ani nepočítali, tak sa im to zapáčilo, že už sme ich nevedeli odtiaľ odtrhnúť.
5. deň:Neuveriteľné, my všetci dokážeme to, čo pred pár dňami bol len neuskutočniteľný sen...vieme lyžovať!!!
Ale je tu aj druhá strana, a to, blíži sa koniec. Všetci si to uvedomujeme, ale pripustiť to nechceme. Nič sa nedá robiť, čas letí skoro tak ako my, keď sme išli prvýkrát na lyžiach. Obed, balenie, upratovanie, autá sú naštartované... nastupujeme, zatvárame dvere, odchádzame...ešte raz sa pozrieme na „náš kopec“ a lyžiarskemu kurzu je koniec...
Štatistika lyžiarskeho kurzu:
28 ks palíc, 16 párov lyží, 15 ľavých a 15 pravých lyžiarskych topánok, 15 párov lyžiarskych rukavíc, 25 ks lyžiarskych nohavíc...a 21 000 tisíc metrov v nohách, kto nerozumie, tak za 5 dní sme našliapali 21 km k vleku a späť.
Okrem celodennej stravy sme si pribalili a samozrejme, že aj spapkali: 7 ks chlebov, 10 ks nutely, 2 kg slaniny, 30 ks vajíčok, 4 kg múky, 2 l sirupu, 1 olej...a to nie je ešte ani zďaleka všetko...
PS1:Ďakujeme p. Žigovej a p. Megovej za príjemné osvieženie teplým čajíkom, výborne nás zahrial.
Ďakujeme všetkým, ktorí nás pripravovali, balili a pomohli pri zháňaní lyží, oblečenia a pod.(p. Žigová, p. Chodúrová, však veď vy viete )
Ďalej sa chceme poďakovať aj p.Szajkóovi za vybavenie auta, ktoré nás za symbolickú cenu dopravilo tam aj späť.
PS2:No a nakoniec sa poďakujeme aj inštruktorom, ktorí mali trpezlivosť, výdrž a pevné nervy pri výučbe. Pán Bodnár, pán Hedvigy, ďakujeme za to, že ste to s nami zvládli na výbornú.
Dúfame, že o rok sa tam vrátime... admin